Život Prešova
online
online
Autor nesmrteľných komédií, Molière, sa narodil pred 400 rokmi
15.01.2022 Celý región
Paríž/Bratislava
15. januára (TASR) – Hoci sa slávny francúzsky divadelník Molière
usiloval spočiatku svojou tvorbou prekonať známych autorov tragédií
Jeana Racina a Pierra Corneilla, v tomto žánri sa nepresadil. Stal sa
však symbolom klasickej francúzskej komédie, v ktorej majstrovsky
pranieroval rozličné ľudské charaktery.
Jeho diela boli označované za neúctivé i svätokrádežné a vyvolávali ostrú polemiku. Hoci ho mnohé umelecké a cirkevné kruhy kritizovali, získal podporu kráľa Ľudovíta XIV., známeho aj ako "kráľ Slnko". Práve Molièrovi sa pripisuje výrok o tom, že povinnosťou komédie je naprávať ľudí tým, že ich bavíme.
Od narodenia Molièra, dramatika, ktorý tvoril v období francúzskeho klasicizmu, uplynie v sobotu 15. januára 400 rokov.
Jean-Baptiste Poquelin sa narodil 15. januára 1622 v Paríži do rodiny kráľovského čalúnnika. Študoval na jezuitskej škole v Clermonte, právnický odbor absolvoval v meste Orleáns v roku 1642. Napokon ho však zlákalo herectvo, a tak prijal umelecké meno Molière a spolu s hereckou rodinou Béjartovcov otvoril v roku 1644 Illustre Théâtre (Slávne divadlo), ktoré však už po roku skrachovalo. Molièra od umeleckej dráhy neodradil ani chvíľkový pobyt vo väzení zapríčinený dlžobami. V roku 1645 sa začlenil do kočovnej spoločnosti herca Dufresna, stal sa jej lídrom a nasledujúcich trinásť rokov strávil na turné po francúzskych provinciách. Okrem hereckých kreácii sa venoval aj tvorbe frašiek a veselohier inšpirovaných módnou francúzskou veršovanou komédiou, ako aj improvizovanou talianskou commediou dell’ arte.
Po návrate do Paríža sa v roku 1658 dočkali uvedenia jeho známe hry Smiešne preciózky (Les Précieuses ridicules, 1659), Škola žien (L'École des femmes, 1662), Tartuffe (1664) alebo Mizantrop (Le Misanthrope, 1666), ktoré boli uštipačnými satirami vtedajšej spoločnosti. Medzi jeho obľúbené postavy patrili žiarliví milenci, manželia, príslušníci buržoázie, sedliaci či lekári. Charakterové pokrivenia týchto rôznych vrstiev zveličil až do krajnej komiky.
Raná verzia hry Tartuffe o náboženskom pokrytcovi, ktorý sa začleňuje do buržoáznej rodiny sa panovníkovi Ľudovítovi XIV. údajne páčila, no cirkevní predstavitelia Molièra verejne odsúdili a dokonca dostal nelichotivé pomenovanie "démon oblečený v ľudskom tele". Aj napriek ťažkostiam, ktoré Tartuffe vyvolal sa ďalej hral v salónoch pre súkromné publikum. Až v roku 1669 konečne povolili jeho verejnú premiéru v Palais Royal (Kráľovský palác).
V diele Mizantrop zasa vytvoril portrét muža opovrhujúceho svetom pre jeho spoločenskú dvojtvárnosť. V porovnaní s Molièrovými ostatnými komédiami je tento príbeh o čosi temnejší a čerpá materiál z neúspešnej hry, ktorú kedysi napísal.
Medzi jeho ďalšie významné diela patria Lakomec (L'Avare, 1668), Pán z Prasiatkova (Monsieur de Pourceaugnac, 1669), Meštan šľachticom (Le Bourgeois gentilhomme, 1670) či Učené ženy (Les Femmes savantes, 1672).
Okrem písania sa Molière venoval aj vedeniu vlastnej spoločnosti a taktiež herectvu. Dlhší čas ho trápila tuberkulóza. Počas inscenovania jeho baletnej komédie Zdravý nemocný (Le Malade imaginaire, 1673), v ktorej sa vysmieval šarlatánom v medicíne priamo na javisku omdlel. Zomrel 17. februára 1673. Cirkev nepovoľovala pochovávať hercov do posvätnej zeme, ale Molièrova manželka Armanda sa odvolala na kráľa, a tak bol slávny francúzsky autor pochovaný pod rúškom noci. Miestom jeho posledného odpočinku je parížsky cintorín Pere Lachaise.
Jeho diela boli označované za neúctivé i svätokrádežné a vyvolávali ostrú polemiku. Hoci ho mnohé umelecké a cirkevné kruhy kritizovali, získal podporu kráľa Ľudovíta XIV., známeho aj ako "kráľ Slnko". Práve Molièrovi sa pripisuje výrok o tom, že povinnosťou komédie je naprávať ľudí tým, že ich bavíme.
Od narodenia Molièra, dramatika, ktorý tvoril v období francúzskeho klasicizmu, uplynie v sobotu 15. januára 400 rokov.
Jean-Baptiste Poquelin sa narodil 15. januára 1622 v Paríži do rodiny kráľovského čalúnnika. Študoval na jezuitskej škole v Clermonte, právnický odbor absolvoval v meste Orleáns v roku 1642. Napokon ho však zlákalo herectvo, a tak prijal umelecké meno Molière a spolu s hereckou rodinou Béjartovcov otvoril v roku 1644 Illustre Théâtre (Slávne divadlo), ktoré však už po roku skrachovalo. Molièra od umeleckej dráhy neodradil ani chvíľkový pobyt vo väzení zapríčinený dlžobami. V roku 1645 sa začlenil do kočovnej spoločnosti herca Dufresna, stal sa jej lídrom a nasledujúcich trinásť rokov strávil na turné po francúzskych provinciách. Okrem hereckých kreácii sa venoval aj tvorbe frašiek a veselohier inšpirovaných módnou francúzskou veršovanou komédiou, ako aj improvizovanou talianskou commediou dell’ arte.
Po návrate do Paríža sa v roku 1658 dočkali uvedenia jeho známe hry Smiešne preciózky (Les Précieuses ridicules, 1659), Škola žien (L'École des femmes, 1662), Tartuffe (1664) alebo Mizantrop (Le Misanthrope, 1666), ktoré boli uštipačnými satirami vtedajšej spoločnosti. Medzi jeho obľúbené postavy patrili žiarliví milenci, manželia, príslušníci buržoázie, sedliaci či lekári. Charakterové pokrivenia týchto rôznych vrstiev zveličil až do krajnej komiky.
Raná verzia hry Tartuffe o náboženskom pokrytcovi, ktorý sa začleňuje do buržoáznej rodiny sa panovníkovi Ľudovítovi XIV. údajne páčila, no cirkevní predstavitelia Molièra verejne odsúdili a dokonca dostal nelichotivé pomenovanie "démon oblečený v ľudskom tele". Aj napriek ťažkostiam, ktoré Tartuffe vyvolal sa ďalej hral v salónoch pre súkromné publikum. Až v roku 1669 konečne povolili jeho verejnú premiéru v Palais Royal (Kráľovský palác).
V diele Mizantrop zasa vytvoril portrét muža opovrhujúceho svetom pre jeho spoločenskú dvojtvárnosť. V porovnaní s Molièrovými ostatnými komédiami je tento príbeh o čosi temnejší a čerpá materiál z neúspešnej hry, ktorú kedysi napísal.
Medzi jeho ďalšie významné diela patria Lakomec (L'Avare, 1668), Pán z Prasiatkova (Monsieur de Pourceaugnac, 1669), Meštan šľachticom (Le Bourgeois gentilhomme, 1670) či Učené ženy (Les Femmes savantes, 1672).
Okrem písania sa Molière venoval aj vedeniu vlastnej spoločnosti a taktiež herectvu. Dlhší čas ho trápila tuberkulóza. Počas inscenovania jeho baletnej komédie Zdravý nemocný (Le Malade imaginaire, 1673), v ktorej sa vysmieval šarlatánom v medicíne priamo na javisku omdlel. Zomrel 17. februára 1673. Cirkev nepovoľovala pochovávať hercov do posvätnej zeme, ale Molièrova manželka Armanda sa odvolala na kráľa, a tak bol slávny francúzsky autor pochovaný pod rúškom noci. Miestom jeho posledného odpočinku je parížsky cintorín Pere Lachaise.
www.ZIVOTPO.sk
