Paríž/Bratislava
15. januára (TASR) – Hoci sa slávny francúzsky divadelník Molière
usiloval spočiatku svojou tvorbou prekonať známych autorov tragédií
Jeana Racina a Pierra Corneilla, v tomto žánri sa nepresadil. Stal sa
však symbolom klasickej francúzskej komédie, v ktorej majstrovsky
pranieroval rozličné ľudské charaktery.
Jeho diela boli označované za neúctivé i svätokrádežné a vyvolávali
ostrú polemiku. Hoci ho mnohé umelecké a cirkevné kruhy kritizovali,
získal podporu kráľa Ľudovíta XIV., známeho aj ako "kráľ Slnko". Práve
Molièrovi sa pripisuje výrok o tom, že povinnosťou komédie je naprávať
ľudí tým, že ich bavíme.
Od narodenia Molièra, dramatika, ktorý tvoril v období francúzskeho klasicizmu, uplynie v sobotu 15. januára 400 rokov.
Jean-Baptiste Poquelin sa narodil 15. januára 1622 v Paríži do rodiny
kráľovského čalúnnika. Študoval na jezuitskej škole v Clermonte,
právnický odbor absolvoval v meste Orleáns v roku 1642. Napokon ho však
zlákalo herectvo, a tak prijal umelecké meno Molière a spolu s hereckou
rodinou Béjartovcov otvoril v roku 1644 Illustre Théâtre (Slávne
divadlo), ktoré však už po roku skrachovalo. Molièra od umeleckej dráhy
neodradil ani chvíľkový pobyt vo väzení zapríčinený dlžobami. V roku
1645 sa začlenil do kočovnej spoločnosti herca Dufresna, stal sa jej
lídrom a nasledujúcich trinásť rokov strávil na turné po francúzskych
provinciách. Okrem hereckých kreácii sa venoval aj tvorbe frašiek a
veselohier inšpirovaných módnou francúzskou veršovanou komédiou, ako aj
improvizovanou talianskou commediou dell’ arte.
Po návrate do Paríža sa v roku 1658 dočkali uvedenia jeho známe hry
Smiešne preciózky (Les Précieuses ridicules, 1659), Škola žien (L'École
des femmes, 1662), Tartuffe (1664) alebo Mizantrop (Le Misanthrope,
1666), ktoré boli uštipačnými satirami vtedajšej spoločnosti. Medzi jeho
obľúbené postavy patrili žiarliví milenci, manželia, príslušníci
buržoázie, sedliaci či lekári. Charakterové pokrivenia týchto rôznych
vrstiev zveličil až do krajnej komiky.
Raná verzia hry Tartuffe o náboženskom pokrytcovi, ktorý sa začleňuje do
buržoáznej rodiny sa panovníkovi Ľudovítovi XIV. údajne páčila, no
cirkevní predstavitelia Molièra verejne odsúdili a dokonca dostal
nelichotivé pomenovanie "démon oblečený v ľudskom tele". Aj napriek
ťažkostiam, ktoré Tartuffe vyvolal sa ďalej hral v salónoch pre súkromné
publikum. Až v roku 1669 konečne povolili jeho verejnú premiéru v
Palais Royal (Kráľovský palác).
V diele Mizantrop zasa vytvoril portrét muža opovrhujúceho svetom pre
jeho spoločenskú dvojtvárnosť. V porovnaní s Molièrovými ostatnými
komédiami je tento príbeh o čosi temnejší a čerpá materiál z neúspešnej
hry, ktorú kedysi napísal.
Medzi jeho ďalšie významné diela patria Lakomec (L'Avare, 1668), Pán z
Prasiatkova (Monsieur de Pourceaugnac, 1669), Meštan šľachticom (Le
Bourgeois gentilhomme, 1670) či Učené ženy (Les Femmes savantes, 1672).
Okrem písania sa Molière venoval aj vedeniu vlastnej spoločnosti a
taktiež herectvu. Dlhší čas ho trápila tuberkulóza. Počas inscenovania
jeho baletnej komédie Zdravý nemocný (Le Malade imaginaire, 1673), v
ktorej sa vysmieval šarlatánom v medicíne priamo na javisku omdlel.
Zomrel 17. februára 1673. Cirkev nepovoľovala pochovávať hercov do
posvätnej zeme, ale Molièrova manželka Armanda sa odvolala na kráľa, a
tak bol slávny francúzsky autor pochovaný pod rúškom noci. Miestom jeho
posledného odpočinku je parížsky cintorín Pere Lachaise.